Václav Havel – oběť jedné lživé legendy

V souvislosti se sedmým výročím odchodu Václava Havla je nutné znovu vyvrátit jednu fámu, která je s jeho osobou spojena. Totiž, že způsobil zastavení zbrojní výroby na Slovensku, čímž zejména Slovensku vznikla škoda.

Sami Slováci, kteří o tomto problému něco vědí, to však vyvracejí jako lež.

Den poté, co VH zemřel, tedy 19. prosince 2011, přinesl list SME článek s tímto titulkem:

Z jeho obsahu vybírám to nejpodstatnější – a ponechávám v původním jazyce. Snad toto svědectví přispěje k tomu, aby se legenda o VH jako likvidátorovi slovenského zbrojního průmyslu odebrala tam, kam patří. Do zapomnění.

Bývalý prezident Václav Havel nespôsobil, dokonca ani nenariadil konverziu zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. Túto, už takmer zľudovenú historku, popierajú kapitáni vtedajšej zbrojovky ZŤS Martin, ale aj niektorí zamestnanci. Boli pri tom a hovoria, že je to blud, fáma alebo lož.

Bývalý generálny riaditeľ ZŤS Martin Jozef Uhrík tvrdí, že priama súvislosť zastavenia zbrojárskej výroby s menom prezidenta Havla neexistuje. „Samozrejme, že o tom rozhodnúť nemohol. Nikdy by som zastavenie výroby nespájal s menom pána Havla.“

Uhrík už v roku 1988 predložil vtedajšej vláde návrh na zastavenie výroby tankov, aj návrhy náhradných riešení. Problémom podľa neho bolo to, že Federálna vláda program údajne nemala chuť riešiť.

„Rozhodnutie alebo podiel Václava Havla na konverzii slovenského špeciálu je totálny blud, ktorý sa nezakladá na reálnych faktoch. O konverzii sa rozhodlo dávno pred revolúciou. Som ochotný to podpísať aj vlastnou krvou,“ dodal Peter Kuruc, niekdajší manažér nábehu nových výrob a neskôr šéf stratégie ZŤS Martin.

O konverzii rozhodla socialistická vláda dávno pred revolúciou v novembri 1989. Výroba zbraní rástla len do roku 1987, keď podľa niektorých zdrojov dosahovala 18 miliárd korún. Potom sa stroj zasekol. Prišli na to aj socialistickí ekonómovia a ešte pred revolúciou rozhodli o útlme. Za niekoľko rokov mal dosiahnuť 80 až 90 percent výroby.

Milan Malík, ktorý bol v tom čase investičný námestník v ZŤS Martin, potvrdil, že o postupnom prechode takzvaného špeciálu na civilnú výrobu padlo rozhodnutie dávno pred Havlom.

„Je to ničím nepodložená fáma. Už dva, či tri roky pred revolúciou vznikla v zbrojovke špeciálna skupina ekonómov, stratégov a prognostikov, ktorí mali hľadať a nájsť programy, ktoré by nahradili výrobu tankov. Bola to mimoriadne ťažká úloha. Aj preto ich volali hvezdári,“ spomína si Malík.

Skupina pripravovala prechod špeciálu na výrobu traktorov, či stavebných strojov. Už vtedy spolupracovali na projekte s nemeckou firmou Hanomag. Potvrdzuje to aj správa z 13. novembra 1989, ktorá vyšla v denníku Smena. Generálny riaditeľ Hanomagu Wolfgang Freimuth na margo spolupráce so ZŤS vyhlásil, že firma, ktorá dokáže vyrábať dobré tanky, si poradí aj s buldozérmi.

O uvoľňovaní kapacít zbrojnej pre civilnú výrobu hovoril aj predseda slovenskej vlády Pavol Hrivnák. Spomínal Martin, Dubnicu, Považskú Bystricu aj Sninu a Liptovský Hrádok. Socialistická tlač optimisticky informuje o licencii s Hanomagom a prvých už vyrobených buldozéroch a nakladačoch. Ročný obrat výroby odhadovali na 40 miliónov západonemeckých mariek.

Generálny riaditeľ ZŤS Martin Jozef Uhrík už vtedy upozorňoval na pokles špeciálnej výroby v rokoch 1988 – 1989 o 50 percent a prognózoval prepad o ďalších 15 percent o rok neskôr.

Kuruc zložitú situáciu potvrdzuje, navyše dodáva, že na konci 80. rokov sa síce tanky vyrábali, ale takmer nikto za ne neplatil.

Závěr nechť si udělá každý sám.